close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

February 2011

Zaki sa hnevááá :D

23. february 2011 at 16:55 | Zakairra
Som silno nespokojná čo sa týka "zmeny" blog.cz.
Príde mi...nesympatický :D
Okey, takže... Zmena designu bola nutná (ale aj mne bude ten prvý "zelený" chýbať, Riku xD) lebo som to tu chcela upraviť... Nejak som sa nevedela udomácniť, ale po presunutí menu na bok sa tu cítim lepšie :D
A chcem starý vzhľad "článkov" na blog.cz! LET'S START A RIOT!

In Wonderland...Again

19. february 2011 at 20:23 | Zakairra |  tvorba
Okey, na začiatok si pekne úprimne povedzme - som hrozne lenivá :D Prečítala som článok u Riku o rasizme, ale nebola som schopná (čítaj: bola som príliš lenivá) kliknúť a napísať koment xD

Už je to dlho čo som naposledy napísala nejakú poviedku...Je na tému Alice in Wonderland, a ja som milovník hlavne Burtonovskej verzie xD
Meno mačky som radšej dala anglické lebo české Šklíba je celkom fajn, ale slovenské Škľabka...no z toho som fakt nemohla :D
Snáď túto pohromu prežije človek, ktorý to prečíta :D :D




Those times...

14. february 2011 at 18:30 | Zakairra |  zrkadlo

Tie bezstarostné časy...
Kam všetky zmizli?

Sakra, nechcem rásť, nechcem dospievať...
Milujem a zároveň neznášam tie spomienky na časy kedy sme sa LEN rehotali a nič neriešili. Hej, väčšinu ľudí v mojom veku sa ešte stále správajú tak bezstarostne a...priznávam... závidím im.

*plánuje zas zabiť Riku... musí si stále spievať Lost in Darkness od ETF*

1
O čom mal byť tento článok? Ach áno, spomienky.
Ten pocit nostalgie sa ku mne dostáva hlavne cez hudbu. Kedykoľvek keď počujem Linkin Park sa zastavím a spomínam... Aj keď to je jedno z období, ktoré chcem kvôli istej osobe - dajme tomu Zet - zabudnúť. Hehe, keby som chcela zabudnúť...no začnem od začiatku:

So Zet som sa kamarátila od...od škôlky. A skončilo to nedávno - myslím, že niekde uprostred 7. triedy. Nespočetne vela krát ma podrazila, ohovárala... Kvôli nej som istý čas trpela depresiami. Celé detstvo bola moja najlepšia kamoška a ja neviem prísť na to prečo to urobila.
Fakt som bola až taká zlá kamoška? Čo sa pamätám ja som bola to tiché, hanblivé dieťa, ktoré počúvalo ostatných (ale to si nechajme zas na ďalší článok..).

Ale možno by som sa Zet mala poďakovať. Vďaka nej som spoznala bandu skvelých ľudí. Tých čo ma neodsudzujú ani mnou neopovrhujú. Možno nie sú tak blízko aby ma mohli pochopiť, ale snažia sa. Sama si môžem sa to, že ma nechápu - oni hovoria všetko, ale ja nie som zvyknutá vykladať ľuďom všetko o sebe. (Žeby strach z ďalšieho podrazu? Bojím sa, že to raz použijú proti mne? ). Berú ma ako tú "uzatvorenú" osobu. Heh, no... B sa pokúša zo mňa vždy vytiahnuť čo mi je, a ja si vážim, že ju to zaujíma, ale sú veci, ktoré ostatným proste nehovorím.

Mám jednu špeciálnu pesničku, ktorú síce teraz už neznášam, ale znamenala veľa. Je to pesnička z názvom Alice od Avril Lavigne. Keď som ju prvýkrát počula práve sme boli s B v škole, a kvôli maturitám sme boli presunutí do inej triedy. Mali tam otvorené obrovské okno a ja som sa vyžívala v tom,že som sedela na parapete (a učitelia chytali hysáky, že odtial padnem). Boli sme tam len pár dní... To bol čas keď sa pre mňa začali smutné, depresívne dni. V tie dni som sa zmenila a odvtedy som taká - smejem sa v prítomnosti ľudí, ale aj keď je to úprimný úsmev akonáhle ostanem sama moja nálada sa zhorší. 
Myslím, že pre dnes som sa vypísala už dosť.
Zaki 

Ehm...

13. february 2011 at 18:38 | Zakairra |  denník
Ehm ehm *významné odkašlanie*
Tak aby sme začali...
Jé, ahoj, Snehulienka ty si tu? 

Okey, môžem začať tým, že takto som sa už dlho nesmiala :D (Kto by nechápal - snažím sa zavraždiť Riku cez skype, ale vlci, balóny, draci, hermafroditské snehulienky a trblietajúce sa víly mi v tom bránia xD)

*vážny hlas * Položme si teda dve závažné otázky, ktoré boli predmetom už mnohých diskusií:
1) Keď angličan povie "I want fly" ako zistím či hovoril o muche alebo lietaní?!
2) Ako sa rozmnožujú šmolkovia keď majú iba jednu babu...em...šmoulinku?!

Jashin, ak tam niekde si *čumí na nebo* , prosím ODPOVEDZ! 




-odpoveď neprichádza-

Zradca jeden...pche...

zaki


First day

12. february 2011 at 18:14 | Zakairra |  denník
Píše sa rok 2011. Krátke zimné dni sa pomaly predlžujú a dávajú o sebe vedieť, že prichádza jar. Nočná obloha je jasná a vonku je počuť iba hlasné nariekanie opustených psov.

Dramatický úvod, že?
Neznáma osoba som ja - teda Zakairra. Určite by ste radi počuli nudnú historku ako som k tomu došla, ale sklamem vás. Proste ma to napadlo.
Kráčam po tomto svete dosť dlho na to aby som spoznala aký skutočne je, a zároveň dosť krátko aby som si mohla dovoliť ho posudzovať.
Ukrývam sa tu, medzi blogmi, už istú dobu, ale šťastie mi nepraje. Vždy ma nájdu. Už ma to unavuje.

Patrilo by sa oboznámiť vás s pár vecmi... Som flegmatický introvert, ktorý má fóbiu z poznávania nových ľudí. Jeden z dôvodov prečo sa mi medzi blogmi žije dobre, je ten, že sa nemusím pretvarovať. Som pre vás duch a vy ste duchmi pre mňa (teda aspon do chvíle kým sa mi nezačne váš blog páčiť).

Mám problémy písať o sebe, aj napriek tomu, že už som to pomerne často písala.
Skúsme to teda takto - rada čítam, kreslím a píšem. Učím sa japončinu a som milovník anime (nech žije Kuroshitsuji^^). Budem jeden z tých ľudí, ktorím doktori povedia, že sa zbláznili lebo za svoj život počuli príliš veľa úžasnej hudby. Hehe. Počúvam hlavne rock, punk a grunge, ale sem-tam sa mi do playlistu dostane aj napríklad nejaký ten metal alebo screamo.
Rada fotím, najmä prírodu - čož sa spája s ďalšou vecou - milujem prechádzky...Prechádzky lesom, záhradami, alebo len tak po meste...Pri prechádzke si totiž môžem v kľude utriediť myšlienky.

zaki